SK 
EN 
DE 
Dubaj, mesto patriace do siedmych SAE (Spojených Arabských Emirátov), má 3,1 milióna obyvateľov a leží na Arabskej púšti. Pre mňa osobne bolo veľkým zážitkom. Prvýkrát v živote som zažila cesty s desiatimi pruhmy na ceste. S údivom som to obdivovala premávku, na ktorej bolo minimum zápch.
Všetko ide ako tikajúce hodinky, aspoň naoko. V Dubaji je veľa prisťahovalcov viac ako 80%. Tvoria ich hlavne obyvatelia z Indie, Pakistanu, Bangládeša či Filipín.
V rozhovore s Pakistancami som sa dozvedela, že život v Dubaji nemajú najľahší a musia veľa pracovať (niekedy je to až 7 dní a 12 hodín), za priemernú mzdu.
Samozrejme, toto mesto patrí medzi najbohatšie na Zemi, celá ekonomika je tu postavená na ropnom priemysle, no ako v každom štáte sú ľudia čo sa majú lepšie a horšie. Aj na základe tohto rozhovoru, som bola vďačná za náš štát. V ktorom je veľa negatív, no celkovo som tu šťastná a spokojná.
Vec, na ktorú si nikdy nezvyknem v tom meste je teplo, ba nedýchateľne dusno. Neviem to opísať, no vzduch, ktorý prúdi z púšti sa niekedy nedal dýchať. Preto odporúčam zimné mesiace, ako som písala v predchádzajúcom článku.
Aktuálne má Dubaj najvyššiu budovu sveta, Burj Khalifa, s výškou 828 metrov. Stavia sa ešte vyššia, ktorá bude mať cez jeden kilometer, Dubai Creek Tower. Ja ako milovník architektúri som návšetvu tejto budovy sledovala s veľkým obdivom. Počasie nám vyšlo, veľakrát sa stane, že kvôli hmle nič nevidíte. Lístky si musíte dopredu rezervovať na deň a čas.
Ďalšou zaujímavosťou bol Dubai Frame, rám, ktorý delí mesto na dve časti. Z jeden strany sme mali výhľad na nové mesto a z druhej bolo vidieť staré mesto, Deiru.
V neposlednom rade by ste si nemali vynechať „hrajúce“ fontány pri Burj Khalifa. Pre mňa boli tiež krásny zážitkom, ako celé mesto.
Už sa teším ako mesto pôjdem pozrieť o pár rokov a budem vidieť zmeny, keďže mesto napreduje rýchlo vpred. Pre mňa to bola zčasti ako „návšetva budúcnosti.“ 🙂
